História piva

Počiatky varenia piva na slovanskom území

Prvá zmienka o pivovarníctve na území bývalého Československa pochádza z roku 993 z Břevnovského kláštora. Právo variť pivo mali mnohé kláštory, neskôr šľachtické usadlosti a mešťania. Výroba piva v Banskej Bystrici má už viac ako päťstoročnú tradíciu. Pivovarnícka tradícia sa v meste pod Urpínom začala ešte v roku 1501 udelením mestu takzvaného varečného práva ako privilégia. Významným medzníkom bol tzv. "Reinheitsgebot", vydaný vo forme zákona bavorským kráľom Wilhelmom IV. v roku 1516. Garantoval čistotu a kvalitu nápoja určením jeho troch zložiek a prikazoval každému pivovaru vyrábať pivo podľa presne určených pravidiel. Ustanovoval, že pri výrobe piva možno použiť iba slad, chmeľ a číru vodu. Zakazoval všetky ostatné prísady pri varení a predávaní piva. Tento zákon je najstarším stále platným potravinárskym zákonom na svete a nemecké pivovary dodnes dbajú na prísne dodržiavanie stáročiami preverenej receptúry. So stúpajúcou kvalitou začal stúpať aj obchod a export piva.

Pivo ako významný produkt medzinárodného obchodu

V pätnástom storočí patrili k najväčším exportérom piva v Európe Brémy, ktoré boli primárnym dodávateľom zásob pre Holandsko, Anglicko a severské krajiny. V šestnástom storočí sa stal veľmi významným pivovarníckym mestom Hamburg, v ktorom vtedy bolo vyše 600 samostatných pivovarov vyvážajúcich svoje pivo aj do ďalekej Indie. V tom období boli pivovary stabilným a najväčším prispievateľom do lokálnych pokladníc rôznych vládcov, čo im určite robilo radosť. Lenže také množstvo pivovarov muselo tvrdo bojovať o zákazníka presne tak, ako je tomu dnes. Preto začali vymýšľať rôzne druhy piva. Čierne pivo prvý raz uvarili v bavorskom meste Einback a veľmi rýchlo sa stalo obľúbeným v krajoch blízkych i ďalekých.

Parný stroj priniesol revolúciu vo výrobe piva

Výroba piva ostala rovnaká až do devätnásteho storočia, keď parný stroj Jamesa Watta spôsobil hotovú revolúciu v celom priemysle. Jeho snahy dovŕšil vynález "umelého chladenia" Carloa von Lindena. Lebo už vtedy sa vedelo, že dobré pivo treba variť a skladovať pri správnej teplote. Niektoré z týchto teplôt sa vyskytovali prirodzene iba v zime, a preto sa s vynálezom umelého chladenia dalo vo výrobe pokračovať celoročne. Napríklad výroba kvalitného ležiaku si vyžaduje teplotu 4 – 10 °C. Prvé chladiarenské zariadenie testovali v pivovare v bavorskom Mníchove, odkiaľ začalo svoju víťaznú cestu po celom svete. Vynález parného stroja neovplyvnil len samotnú výrobu, ale aj dopravu piva, ktoré sa odvtedy mohlo prepravovať aj po železnici.

Pasterizácia a skladovanie piva

V roku 1876 Louis Pasteur uverejnil svoju prácu s názvom "Etudes sur la Biere" (štúdie o pive). V svojej štúdii s odvolaním sa na znalosti z oblasti pôsobenia mikroorganizmov po prvý raz navrhol, aby pivovary začali svoju produkciu pasterizovať. Týmto krokom sa dosiahlo predĺženie trvanlivosti a kvality piva, čo umožnilo ďalší rozvoj obchodu s touto komoditou a masové rozšírenie piva na všetky kontinenty. Zlomom v modernom európskom pivovarníctve bol rok 1842, keď sa v Plzni, v tamojšom mestskom pivovare, navaril prvý svetlý ležiak, ktorý dal meno novému typu piva známemu po celom svete ako Pils alebo Pilsner.

V počiatkoch sa pivo skladovalo a prepravovalo v drevených sudoch. Časom boli klasické drevené sudy nahradené sudmi kovovými. Tieto boli prvý raz predstavené v roku 1964. Konečne bolo ich čistenie a plnenie skutočne hygienicky bezpečné a zároveň jednoduché. Narážanie a čapovanie piva z takýchto sudov podstatne uľahčilo prácu obsluhujúceho personálu. Týmto sa história piva blíži ku koncu, ale milióny fanúšikov piva na celom svete vytvárajú nové kapitoly každým dňom.

Fotogaléria